Čo spája cykloželeznička

Mestská časť Solivar – svetoznáme soľné bane, prvá písomná zmienka o soľnom prameni v Solivare pochádza z roku 1223.

Dulova Ves – historicky najstaršia dielňa na výrobu pušného prachu Boltocký mlyn, ktorý je v súčasnosti zanedbanou technickou pamiatkou, ležiaci západne od obce, v údolí Delne. Vedie k nemu kamenitá poľná cesta od druhej kaplnky medzi Solivarom a Dulovou Vsou. Boltocký mlyn vznikol na mieste bývalej obce Boltovce (Boltok). Ide o v minulosti významné miesto, ktoré súviselo s baníctvom a ťažbou soli, spracovaním opálu na Dubníku resp. kamennej soli v Soľnej Bani. Bol tu totiž mlyn na mletie pušného prachu a jeho sklad (pracháreň). Neskôr po zaplavení soľných baní tu vodná energia riečky Delňa poháňala hámor. Vyrábali sa tu panvy, na ktorých sa odparovala soľanka v samotnom solivare. Mlyn neskôr prešiel na klasickú výrobu – mletie obilia. Pozostatkami starých čias sú zvyšky vodného náhonu, kanálu, hriadeľ mlynského kolesa s niekoľkými zachovalými lúčmi, a hrádze bývalých vodných nádrží. Kokošovce –Názov obce súvisí so starým slovanským názvom kokoš pre kohúta, ktorého má obec vo svojom erbe. Aj jedna z legiend hovorí o tom, že na ostrožine (Kamenná) severovýchodne nad obcou bola pozorovateľňa – vartovka, odkiaľ varovali obyvateľov pred nebezpečenstvom. Súvis s ranným budením kohúta a varovaním pred nájazdmi je zjavná. Južné resp. juhozápadné svahy Slanských vrchov v blízkosti Kokošoviec poskytujú ideálne podmienky pre rast zvláštnej odrody duba letného, nazvanej „kokošovský dub“. Je známy tým, že jeho kmene obsahujú málo hrčí po bočných konároch, a je preto vhodný na výrobu špeciálnychvýrobkov, napríklad v lodiarstve (sťažne a pod.). „Latinský kameň“ v katastri obce podľa písomných pamiatok súvisí s vodným kanálom, ktorý bol po roku 1916 nahradený úzkokoľajkou. Bol vysekaný asi talianskymi vojnovými zajatcami počas 1. svetovej vojny na pamiatku ukončenia prevádzkovania vodného kanála, pretože kanál bol uvedený do prevádzky v roku 1821. Text je v latinčine a čaká na opätovné rozlúštenie. Latinský kameň nie je chránený ako technická pamiatka, je dlhodobo vystavený vplyvu počasia a tiež pôsobeniu vandalov. Niektoré znaky – písmená sú nečitateľné, preto jeho prepis a preklad je po rokoch dosť obtiažny až nemožný. Pravdepodobný prepis textu: PALLAS OFERE HOCCE OPRESSIT HUGONUM RI…..M PUBLICUM ……VIM POSEIDONIS 1822. Miesta v prepise označené bodkami sú v skutočnosti súčasťou priehlbeniny, kde sa znaky nezachovali.
Šťavica – Sisin okruh kráľovná Alžbeta Bavorská, manželka cisára Františka Jozefa I. sa počas pobytu v Bardejovských kúpeľoch v roku 1898 na spiatočnej ceste zastavila aj v oblasti Šťavice.

Na jej počesť sa v priestoroch nad vyšným prameňom uskutočnil piknik spojený s opekaním hovädziny podľa špeciálneho receptu (polievanie vínom, olivovým olejom….) Emancipovaná, uctievaná i zatracovaná, a v manželstve nie veľmi šťastná cisárovná tu podľa preštudovanej dobovej tlače strávila pekný deň, a podľa plánu sa mala zúčastniť aj obhliadky opálových baní, kde tesne pred jej návštevou našli veľké kusy drahého opálu. Nepodarilo sa zatiaľ zistiť, či sa táto návšteva na Dubníku uskutočnila.
Miesto pikniku – lúka nad vyšným prameňom za altánkom je v súčasnosti už zalesnené, ale v roku 1898 po tragickom atentáte na Sisi bol na ľavom brehu potoka Šťavica vybudovaný chodník a na jeho konci pamätník. Tvorí ho štylizovaný upravený prameň na spôsob umelej (lurdskej) jaskynky z miestnych kameňov, s osadenou tabuľou (text: KIRÁLNE ERSZEBÉTH ÉMLEK LÍGET 1898) v preklade: pamätný háj kráľovnej Alžbety, 1898.

Zlatá Baňa – Cykloželeznička nad vodnou nádržou Sigord pokračuje zatiaľ vo forme Lesníckeho náučného chodníka, ktorého autormi sú LESY SR, š.p. Týmto chodníkom sa dostanete do katastra obce Zlatá Baňa, obce s tradíciou ťažby zlata, ortute, východzieho bodu na výstup na najvyšší vrch Slanských vrchov Šimonku, 1 092 m n m, s krásnymi výhľadmi na región Šariša. Obec vznikla spojením niekoľkých menších osád baníkov, drevorubačov a uhliarov. V 18. storočí podľa plánov eráru z Viedne bola v mieste prehradenia potoka, okolo priehrady (klauzy) vybudovaná osada, ktorá dostala názov podľa nej – Clausura (Klauzúra). Priehradný múr – Klauza je technickou pamiatkou. Banícka minulosť Zlatej Bane je spojená hlavne s ťažbou antimónu v banských dielach Nižný Jozef (Jozef I.) a Gašpar, ktoré sa nachádzajú severne od obce. Novšia banícka činnosť je spojená s polymetalickými rudami v bani v Temnom lese.

Červenica – Dubnícké opálové bane – svetovo unikátne hlbinné bane na ťažbu drahého opálu, do 80. rokov 19. storočia boli dubnícke opálové bane jedinými baňami na svete, kde sa opál ťažil. Najkrajší a najznámejší solitér opálu z Dubníka, známy Harlekýn, sa nachádza vo Viedni v Naturhistorischer Museum. Prvá písomná zmienka o ťažbe drahého opálu je zo 16teho storočia. Zlatú éru prežívali dubnícke opálové bane v 19. storočí pod vedením klenotníka a podnikateľa z Viedne, Salomona J.N. Goldschmidta, po jeho smrti v jeho diele pokračovala manželka Emília a rodinní príslušníci, pamätník Emme Goldschmidtovej je dodnes nad osadou Dubník. Ťažba bola ukončená v roku 1922, k jej obnoveniu došlo v roku 2012 a od roku 2015 sú bane otvorené aj pre návštevníkov.
https://www.slovenskeopalovebane.sk

Ruská Nová Ves – Zbojnícky hrad na vrchu Zamek bol postavený po roku 1298 ako hrádok jeho šľachtických majiteľov Šóšovcov, ktorí vlastnili rozsiahle majetky v tejto časti Šariša. Vedie k nemu červenoznačený turistický chodník č. 0915 okolo horárne a bytových domov k lesu, pod vysokonapäťovým vedením (Lemešany – Krosno) do údolia potoka. Odtiaľ sa značka skrúca doprava okolo ruín Zbojníckeho hradu a po hrebeni ide k chate Sova k skalnému mestečku Oltáre. Zbojnícky hrad dostal pomenovanie podľa rebelov či vojenských zbehov, ktorí tu sídlili v poslednej fáze využitia hradu pred jeho zbúraním v roku 1715. Málo známou skutočnosťou je, že v Ruskej Novej Vsi prežil svoje posledné roky gréckokatolícky biskup De Kamelis, pôvodom z Grécka. Podľa neoverených indícií by mal byť na miestnom starom cintoríne aj pochovaní. Vraj jeho hrob už hľadalo niekoľko záujemcov, a to nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia.

Záborské – starý názov Haršag v sebe skrýva maďarské slovo Hassag (Lipová Vetva), nový názov má obec od roku 1948. Obec vznikla koncom 13. storočia a patrila šľachticovi Sinkovi. Najpozoruhodnejšou stavbou Záborského je miestny kaštieľ postavený pôvodne ako renesančný v roku 1614, v roku 1741 barokovo prestavaný a neskôr, v 19. storočí upravený. V súčasnosti je kaštieľ opustený a nevyužívaný, v súkromnom vlastníctve.

Abranovce – Názov obce súvisí pravdepodobne so slovom obran resp. obrana, kedy stará poloha obce mala obranný charakter. Pôvodné, staré Abranovce boli asi na vyvýšenej, obrany schopnej polohe nad dnešnou dedinou, v mieste zvanom Dzeduchovské, teda na mieste, kde bývali dedovia (šarišským nárečím dzedove). Obec má niekoľko zaujímavostí. Okrem polohy bez významného vodného toku má zachované dedinské námestíčko so zvonicou a kovaľňou. Stará ľudová architektúra je zastúpená obytným domom, vystavaným z kameňa, s dvojosovou fasádou a sedlovou strechou so slamenou krytinou. V Abranovciach sa narodil gréckokatolícky biskup Hirka, emeritný gréckokatolícky eparcha. Z obce vedie značkovaný turistický chodník č.8721 (žltá značka) na plošinu Dzeduchovské a ďalej do sedla medzi Vyšnou Obadovou a Kráľovou a na hrad Bodoň, ktorý je svojou nadmorskou výškou jedným z najvyššie položených stredovekých hradov na Slovensku v nadmorskej výške 855,2 m. Názov Bodoň je podľa jeho zakladateľa – šľachtica Buduna z Ploského. Podľa zachovalých listín sa tu ukrývala jeho manželka a deti počas tatárskych vpádov koncom 13. a zač. 14. storočia. Pozostatok pôvodnej veže spolu s viditeľnými valmi bývalých hradieb sú najviditeľnejšími pozostatkami hrádku. Výška skalných stien je až 20 metrov a preto steny hlavne na východnej i južnej strane slúžia ako cvičné steny pre skalolezcov. Zaujímavosťou v okolí obce je kultový kameň Raslavkameň, ktorému niektorí, rovnako ako v minulosti, pripisujú magické účinky a jeho okolie je plné darov vo forme stužiek, retiazok, ružencov, hrkálok i mincí, najstaršou nájdenou bol polgrajciar z doby Jozefa II.(1765-1790) z roku 1776 (mincovňa Smolník). Samotný balvan má tvar asi dvojmetrového bochníka chleba s otvormi na vrchnej zaoblenej strane má pripomínajúce otvory na tvári človeka – oči, nos, ústa a voda z týchto otvorov je vraj liečivá. K Raslavkameňu sa viaže množstvo legiend. Základná verzia o zakliatom rytierovi, ktorý je tu zakliaty pre svoju lásku k dcére chudobného lesníka má svoje ďalšie varianty. Bol to vraj syn majiteľky blízkeho hrádku Bodoň, podľa druhej zase český rytier, podľa všetkého bratrík z blízkej bratríckej pevnosti. Balvan podľa etnografickej hypotézy mohol byť spojený s kultom plodnosti, čo pretrvalo do najnovších čias, kedy dievčatá a ženy viažu svoje dary na blízke stromy a kríky.